Son lohká eiseválddiid duvdime ovddasvástádusa ealáhusa nala, go ieža eai šat nagot vuolidit boazologu.
Son lohká eiseválddiid duvdime ovddasvástádusa ealáhusa nala, go ieža eai šat nagot vuolidit boazologu.
Mánnodaga ja distaga lei Álttás seminára man Eanandoallodirektoráhtta lágidii čoaggindihte boazodolliin jurdagiid movt hábmet boazodollui iešstivrejumi ja siskkáldas kontrolla. Dat prošeakta galgá šaddat oassin 2017 Boazodoallolága bargui ja lea aitto álggahuvvon.
Ii šat áhččin ii ge eadnin
– Dál ii galgga šat boazodoalus áhčči ja eadni mat stivrejit, dajai Eanandoallodirektoráhta fágadirektora Ola-Christian Rygh gii jođihii sáhkavuoruid.
– Eret oaivebákčasa
Guovdageainnu johttisápmelaččaid searvvi jođiheaddji gal vuohttá baicca ahte eiseválddit eai nagot šat ieža stivret boazodoalu.
– Vuhtten čađat ahte eiseválddit áiggoše stivrejumi duvdit boazodollui, vai ii leat šat sin oaivebávččasin. Árvideames leat beassan stivret dassážii go leat dolkan ja leat bártahuvvan go eai nagot stivret nugo livčče háliidan. Dasa dat orui dát čielggadeapmi, moaitá Sara.
– Ieža šaddet diggot
Son ballá dál leat njuolgut geahččaleame háddjet boazodolliid.
Sara lohká vuohttit dál eai gulahala direktoráhtain eai ge fylkkamánniin.
– Vuohtán ahte duvdet ovddasvástádusa boazodoalu ala ja de oainnát ii leat šat ávki min moaitit maŋŋel go ieža leat váldán stivrejumi. Galggašeimmet goit ovdal go min ala gahččá ovddasvástádus, čielggadit ovddasvástádus beali, ahte leago nu ahte jus šaddat vuostálaga ja duhtameahttumat, de galgat ieža diggot boazologu nalde, ja ieža mearridit nuppiid badjel.
Orohat 16 ovdamearkan
Eanandoallodirektoráhtta lei dán seminárii bovden orohat 16, mii lea stuora orohat Kárášjogas, muitalit movt sii leat bargan ja mov sii leat ožžon dan maid eiseválddit gohčodit iešmearrideapmin ja siskkáldas kontrollan.
Orohat 16 ovdaolmmoš Klemet Amund Eira lei čilgeme mikrofovnnas movt sii leat bargan.
– Midjiide geat leat viggan stivret, gal lea iešstivrejupmi oahpes sátni, go ođđa láhka addá vejolašvuođa ieža stivret omd boazologu, guohtunrájiid, makkár áiggiid johttát, áiddiid ja dat mat gullet beaivválaš boazobargui. Dál sáhttit ieža doaibmanjuolggadusaid bokte hábmet dieid. Dan leat eiseválddit hoigame min ala, dadjá Eira.
Navdá riidduid lassánit
Nils Mathis M. Sara gal eahpida ahte dákkár stuora orohat lea buorre. Son ballá ahte nu leat seammás hoigadeame ovddasvástádusa ja barggu, ja ahte šaddet siskkáldasat eanet váidagat ja nákkut.
– Juohke sajis gos bijat rájiid ja meriid, dieđusge álggos sáhttet šaddat riiddut. Muhto galgat ge gávdnat vuogádaga gos sáhttá čoavdit áššiid ovdal go šaddet riidun. In sáhte lohkat gal mis leamaš riiddut gal eananjuogu nalde, go mii leat geahččalan hui vuđolaččat bargat go bijaimet lávdegotti bargat, ja stivra ja álbmot de barge ovddosguvlui.
Orohat 16 stivramiellahttu Leif Anders Somby lohká sihke buriid ja heajos beliid stuora orohagas.
– Lea buorre jus luitet ovddasvástádusa hábmet ealáhusa nu bures go ealáhus máhttá ja sáhttá, muhto árvideames gávdno sivva manne hoigadit dan ovddasvástádusa ealáhussii. Sáhttá leat danne go lea váttis oažžut čađa stuora áššiid mat leat váddásat boazodollui, dadjá Somby.
Somby lohká oahpes áššin ahte stáda viggá háddjet ja ráđđet, go nu lohká eará ealáhusain.
– Dákkár áššit buktet gal vehá rieja ja váttisvuođaid, muhto fertet dan maid oaidnit ahte buohkat galget birget doppe, ja ferte ieža gulahallat movt birget. Sáhttá šaddat buoret go beassat ieža hábmet.
Moite hálddašeddjiid
Joavkobargguin bođii ovdan ahte boazodoallit leat duhtameahttumat hálddašeddjiiguin. Sii moitet lea heajos gulahallan direktoráhta ja fylkkamánniid gaskka ja maid heajos gulahallan dáid etáhtaid ja boazodoalu gaskka.